Sielnica

Návšteva u Mirky

12. - 14. máj 2006

Mirka nás už dlhší čas pozývala na návštevu do svojho rodiska Sielnice. Tak sme sa konečne rozhúpali a druhý májový víkend sme sa vybrali na cesty. Účastníci zájazdu: Lubka, Monika s Ninou, Večko, Vesielko a ja. Keďže počet jaksik nesúhlasil s počtom sedadiel v aute, musel Veslo ísť vlakom. Podľa vlastných slov podcenil teleport a prebral sa už pri Leviciach :) My ostatní sme sa pozbierali a vyrazili na cestu. Začiatok poznamenala nepríjemnosť. Podarilo sa mi nabúrať auto. Našťastie sa nikomu nič nestalo a odniesli to iba plechy. Moc sa mi v prvej chvíli pokračovať v ceste nechcelo, ale keď ani Ninka nemala problém so zážitkom, povedal som si, že bude lepšie ísť ďalej.
Do Sielnice sme dorazili až okolo deviatej. Vesla, osamoteného vo Zvolene, sa Mirke uľútostilo, nakomandovala brata, požičali auto a zašli preňho. Monike sa podarilo skoro na prvý šup nájsť správny dom a tak sme sa s Mirkinou mamou zvítali ešte kým sa vratila zo Zvolena. Na uvítanie nás čakali halušky. Po ubytovaní a vybalení sme sa presunuli do miestnej krčmy (najbližšej) a trošku sme sa začali nasosávať. Ja som sa okolo polnoci odporúčal do pelechu, lebo zážitok z podvečeru a možné následky ma príliš zamestnávali, takže zážitky z tohto večera bude musieť doplniť nejaký priamy účastník.
Druhy deň sme sa pomaličky zbierali v altánku na záhrade a štartovali "ranným" rumíkom, či čo bolo zrovna po ruke. Skočili sme nakúpiť a k obedu sme si dali grilované mäsko. Poobede boli rôzne návrhy, že čo robiť, ale väčšinou na zaver každého nápadu zvíťazilo heslo z vrchnáku Coly - "Otvor ďalšiu fľašu"... Nakoniec to dievčatá nevydržali a vybrali sa (aj so mnou a Ninou) aspoň okúpať Konárikovi do hotela :) Termálny bazén bol fajn a došli sme akorat včas. Hned ako sme doň vliezli vonku začala prietrž mračien. Po návrate sme našli lehce podguraženú skupinku, ktorej pomaly dochádzali zásoby tekutin. Večer sme sa pohybovali medzi krčmou a barákom. Vybral som gitarku a otvoril si vinečko, ktoré vraj nikto nechcel piť a nakoniec som z troch fľaší mal dva pohare vinka, zvyšok vysosali dievčatá :) Večko mal trošku spleen, ale Mirkin brat upokojil rozvášnené davy, takže sa všetko obišlo bez straty kvetinky.
V nedelu na nás Večko vybalil opäť svoju klasickú etudu, že musí byť o druhej v robote a tak dlho sa rozhúpaval, že som ho nakoniec musel odviezť do Zvolena na vlak a aj tak nestíhal dojsť načas. My ostatný sme sa potom pomaly pozbierali a s poďakovaním Mirke a jej rodine sme sa vybrali na cestu do BA.

howg

Comments are closed.